Super Mária poseduje, začala ešte keď sme skladali skautské táborisko, deň po ukončení vlčiackeho tábora. Ešte som ani neprišiel domov a Super Mária už bola za polovicou. No povedal som si že nikdy nie je neskoro a aj tak som chcel prísť s družinou Orlov aspoň na posledné dva súťažné dni – sobotu a nedeľu. Na poslednú chvíľu sme sa dokázali zorganizovať a nazbieralo sa nás 6 chalanov, pospájaných aj z ostatných družín. Zastúpili sme všetky vekové kategórie, okrem oldskautov.
Skautská akcia sa pre nás začala v piatok o 13:45 na vlakovej stanici. Cesta vlakom prebiehala absolútne bez problémov – vlak mal meškanie iba 35 minút a aj napriek tomu, že sme nemali zakúpené miestenky pre bicykle, sme sa dostali vlakom až do Šale odkiaľ sme pokračovali priamo do Veľkého Zálužia už na bicykloch. V klubovni nás privítali spoluposeudjúce skautky, ktoré si nás porozdeľovali do svojich rodín, aby sme mali kde prespať a spolu s ktorými sme vytvorili 4 nove tímy, v ktorých sme súťažili až do konca Super Márii.
- Tím: Jasmína, Lili, Filip, Vivien
- Tím: Boško, Jerguš, Awiči, neskôr sa pridala Kaja
- Tím: Mlock, Romanca, Jurčo; neskôr sa pridala Radka a Zmrzka
- Tím: Klára, Kajo, Krištof; neskôr sa pridal Vtáča a Biba
V sobotu sme sa všetci zišli ráno o 7:30 pred kostolom a po tímoch sme vyrazili hľadať posedy. Slnko na nás pieklo celý deň, ale čo zmôže jedno slnko proti toľkým skautom? Hoci sobotňajšie hľadanie bolo náročné kvôli vysokým teplotám, ako tím sme sa dokázali dostatočne motivovať, povzbudzovať na to aby sme vytrvali a všetku horúčavu, únavu a lenivosť sme vzali ako výzvu. Posedy sme hľadali takmer celý deň. Jedinou prestávkou bol obed u Romanci.
Poobede sme pokračovali v hľadaní posedov. Trochu sme boli nenažraní J až sme si neustrážili čas a meškali sme na večerné stretnutie so Super Máriou zhruba jednu hodinu. Keď sme došli na Zagard, tam už bol prístrešok postavený a opekačka bola v plnom prúde. Celý večer bola super nálada. Hrali sme na gitare a husliach, spievali sme, rozprávali sa, opekali a plnili tri bonusové úlohy, za ktoré sme mohli získať ďalšie body do súťaže.
V nedeľu, posledný deň akcie sme mali oddychové doobedie, kedy sme mali na programe svätú omšu, po ktorej sme mali ísť na zmrzlinu všetci posedujúci, no nejak všetci poodchádzali na obed a tak sme si dali zmrzlinu v malom 5 člennom kruhu.
Po obede sme sa o 14:00 stretli pred kostolom a mali sme čas hľadať posedy do 19:00, kedy sme sa mali všetci stretnúť pri rybníku v Jarku. Opäť sme sa snažili ponachádzať čo najviac posedov a až na jeden sa nám podarilo nájsť všetky. Večer sme pri rybníku plnili ešte bonusové úlohy, ktoré nám pridali ďalšie body.
Na výsledky Super Márie ešte stále čakáme, a som naozaj zvedavý, kto to vyhrá, aj keď to až tak podstatné nie je. Podstatné bolo vyjsť von, byť na čerstvom vzduchu a naučiť sa vnímať krásu aj v niečom tak obyčajnom a nenápadnom ako sú posedy.
My zo Štiavnice sme sa pripojili až na posledné dva dni, takže sme väčšiu časť súťaže vynechali a veľa bodov nám tým pádom ušlo. No stálo to naozaj za to prísť aspoň na víkend. Stálo to za to, doviesť mladších skautov do Zálužia, aby zažili to „spojenectvo“ skautov z Veľkého Zálužia a Banskej Štiavnice a tú radosť z toho plynúcu. Stálo to za to stretnúť úžasných mladých skautov a skautky z Veľkého Zálužia a stráviť s nimi a s ich rodinami jeden víkend.
Je to veľký dar, že sme z jedného zboru ale pôsobíme na viacerých miestach. Nie sme spolu tak často a o to je každé naše spoločné stretnutie vzácnejšie. A aj v našom pretrvávajúcom spoločnom pôsobení sa prejavuje a napĺňa zmysel to spojenectvo, ktoré máme v názve zboru. A myslím, že Super Mária to len potvrdila.
