5-7.4.2019
Naša záchranná akcia začala na stanici v Banskej Štiavnici, kde sme sa zišli v celkom slušnom počte, osem Orlov a dvaja Hadíci. Zahájenie akcie začalo nástupom, kde sme odovzdali Britom a Francúzom tajný odkaz. Cieľová stanica výpravy bola stále neznáma. Vedeli sme len, že sa musíme dostať do Detvy a Kriváňa. Keď sme v Hronskej Dúbrave čakali na prestup, rozdelili sme orlov (Britov a Francúzov) tak aby boli pomiešaní, lebo by sa mohlo stať, že keď nebudeme pomiešaní, budeme ľahkým cieľom pre našich nepriateľov. Pokračovali sme na ceste a dostali sme sa do Zvolena. Tam sme prestúpil na ďalší vlak. Vo vlaku sme si poniektorí trošku zdriemli.
Na zastávke “Stožok” som povedal skupine, ktorú som viedol ja, aby sa pripravili, lebo na nadchádzajúcej zastávke vystupujeme. Následne som ešte Mišovi vysvetlil, kde má vystúpiť. V Detve som vystúpil ja a moja skupina. Mali sme veľmi naponáhlo kvôli meškajúcemu vlaku. Autobus, ktorý nás odviezol na začiatok našej pešej výpravy, sme stihli len tak tak. Michal z jeho skupinou vystúpil na stanici v Detve, kde nasadli na autobus. Odviezol ich do Hriňovej. Tam započali ich pešiu výpravu prvou úlohou tak isto ako my.
Cestou chlapci plnili rôzne úlohy skautskej praxe. Vždy dostali útržok mapy. Ten im ukázal cestu k cieľovému miestu. Jeho názov rozlúštili v šifre. Obe skupiny boli veľmi vyrovnané, a preto súťaž o to, kto sa tam dostane prvý, bola veľmi napínavá. Bolo to veľmi tesné no na Raticov Vrch sa dostala ako prvá moja skupina. No hneď v pätách nám bol Michal. Keď sme sa stretli, išli sme sa ubytovať na chatu. Bola to síce len taká letná kuchyňa, no stačilo nám to na prespanie. Keď sme si pripravili spanie a zakúrili sme, dali sme si večerný nástup a rozdelili stráže. Do večierky sme ešte pílili drevo na oheň pre stráž. Po večierke sme išli späť, my s Miškom do domu a vĺčatá do kuchynky. Dom kde sme spali sa prerába, takže tam bola strašná klendra. Spali sme zabalení ako sa len dalo, netrčal nám ani nos.
Ráno, na druhý deň, sme sa zobudili do ešte väčšej zimy, v akej sme zaspávali. Rýchlo sme sa dali do pucu a išli sa zohriať do kuchynky, kde bolo ako v Božom koši. Michal išiel na nákup. Ja som zatiaľ chlapcom pripravil raňajky. Keď sa Michal vrátil, spolu sme sa najedli. Po nástupe sme sa dali do práce. Precvičovali sme krížovú väzbu pri stavbe prístrešku a ostatné zručnosti. Doobeda výdatne pršalo a tak chlapci ktorí boli najviac mokrí išli pomáhať Michalovi s obedom. Poobede sme predstavili orlom artefakty, ktoré majú strážiť. Bolo ich sedem. Každý bol veľmi vzácny a starý. Kontrolovali sme aj kpz-tky, ktoré boli obodované podľa toho, ako dobre boli vybavené. Potom sme sa dali do prípravy snemáku. Pri dome bola napílená breza, asi trojmetrové drevá. Boli výborné na prípravu snemáku. Keď bol snemák pripravený, hrali sme rôzne hry až do zotmenia. Hrali sme Bang, futbal, našu družinovú hru a tiež vyrábali koruny pre radcu, ktoré sa im naozaj podarili.
Keď sa zotmelo mali sme nástup pri snemáku a dumku. Snemák sme zapaľovali ja a Michal. Potom prišiel jeden z momentov na ktorý dlho nezabudnem. Michal ma vyzval aby som pokľakol a slávnostne mi odovzdal družinu. Stal som sa radcom. Potom sme si všetci posadali dookola ohňa a o piekli sme si špekačky. Popri tom sme si rozprávali naše úsmevné príhody, ktoré sme zažili. Asi najlepšie bola o tom, že v hore prší dvakrát ??. Prvú stráž túto noc sme mali my, lebo sme si pripravili prepad. Na prepad prišiel Kosťo, Justin a Kladivár. Boli sme veľmi radi, že prišli. Okolo jednej bol prepad a všetky vĺčatá poctivo naháňali prepad, ktorý ukradol artefakty. Vďaka vytrvalosti vĺčat bol prepad neúspešný a ochránili sme všetky artefakty. Túto noc sme spali všetci v kuchynke, lebo do domu sme sa už neodvážili.
Ráno po budíčku sme sa naraňajkovali a dali sa do upratovania. Boli sme veľmi koordinovaní a tak nám to išlo ako po masle. O desiatej sme išli na omšu do kostola, ktorý majú kapucíni na Raticovom Vrchu. Po omši sme ešte doladili posledné detaily a naobedovali sme sa. Potom nás moji rodičia odviezli na stanicu v Kriváni. S tade sme išli vlakom až do Banskej Štiavnice. Tam sme našu prespávačku ukončili nástupom a potom sme sa rozišli každý svojou cestou. Bol to nádherný zážitok, na ktorý, dúfam budeme dlho spomínať.
(Vojto, Hadíci)
