Všetci sme sa mali stretnúť na zastávke v Hriňová „sídlisko“, no plány sa zmenili. Ulačanov nepustili do autobusu v Nitre, preto štiavničania išli skorším autobusom. Bošo s Krtom prišli na Sihlu, kde sme presedlali tátoše a naložili palice na prístrešky a s miernym meškaním vyrazili do Hriňovej. Štiavničania medzi tým už nasadli na autobus, ktorý ich vyviezol až k rázcestiu. Ja, Krto a Bošo sme ich zanedlho dobehli.
Ulačania sa nedali a nastúpili hneď na ďalší autobus. Počasie nebolo ideálne, no nepršalo a ani nebola zima. Kráčalo sa nám dobre, nepieklo na nás slnko a vychutnávali sme si čerstvý horský vzduch. Cestou sme si nabrali vodu na Rechtorovej studničke a Fifo s Gregorom hrali cestou šachy v hlave. Áno dobre čítate. Pri vodopáde Bystrô sme si dali prestávku, spravili pamätné zábery a išli ďalej. Ku horskému hotelu to už nebolo ďaleko. Oproti nám išiel Ľubík, ten išiel popredu a stihol obzrieť aj táborisko.
Onedlho sme sa stretli už aj s Ulačanmi a dali sme sa hneď do stavby prístreškov. Rozhodli sme sa táboriť na okraji lesa pri partizánskom bunkri. Potrebovali sme vyrobiť ešte palice na prístrešky, pretože niektoré sme stratili po ceste a tiež kolíky na zaistenie cielt. Tí ktorí nestavali, pripravovali jedlo a zakladali oheň. Po večeri nasledovala dumka k skautskému zákonu. Zhŕkli sme sa okolo ohňa a delili o svoje vnímanie jednotlivých bodov. Deň sme ukončili modlitbou a zababušili sme sa v spacákoch. Noc bola pokojná, bez zrážok. Na moje prekvapenie skauti vstali ešte pred budíčkom a teda sme mohli aj skôr vyraziť, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dôležitý krok.
Cestou na Poľanu sme si chceli nabrať vodu v studničke nad Hotelom, no aj po oslobodení prietoku bola voda zanesená. Museli sme teda dlhšie počkať a nabrať vodu z bystrinky nad studničkou. Počasie bolo hmlisté, Poľana bafkala biele obláčiky. Na vrchole Poľany sme si dali prestávku, našli sme tam ešte zvyšky snehu. Pokračovali sme na Kopce a z tade na Záhorskú skalu, kde sme zišli zo značky, no rýchlo našli cestu späť. Na Záhorskej sme si dali obed, Poľana prestala bafkať a dovolila sa nám pokochať výhľadom. Pokračovali sme tiahlym klesaním a hustým lesom až ku prameňu rieky Slatina. Občerstvili sme sa a nabrali síl. Čakal nás už iba jeden kopec a príchod na Lom nad Rimavicou. Cestou nás zastihol dážď, takže sme požiadali o logistickú podporu a zbavili sme sa batohov.
Na Lom sme prišli tesne pred svätou omšou. Pán Farár nás už očakával. Počas omše sme spievali a hrali na hudobných nástrojoch. Veľká vďaka Popovi, ktorý to ťahal. Do cieľa, kultúrneho domu na Sihle sme sa prepravili konvojom. Tam nás čakalo teplo, guľáš a strecha nad hlavou. Najedli sme sa, prezliekli do suchého a rozvinuli družnú debatu na rozmanité témy. Večer nám rýchlo ubehol a nás ovládli driemoty. Na raňajky sme si dali kakao, záviny a čo komu hrdlo ráčilo. Pred nami bola už len reflexia výpravy a balenie. Keď sme už mali batohy na pleciach, rozlúčili sme sa a vyrazili domov.
