3-5.5.2019
Kráľovská rodina zúfala a nešťastná z krádeže rodinných diamantov sa mohla spoľahnúť len na naše vĺčatá a včielky. Tie mali plné ruky práce s dolapením skutočného zlodeja, ktorý sa vydal na útek. A tak sme sa vybrali po jeho stopách.
Naše putovanie sa začalo 3.5.2019 o 13:40 na vlakovej stanici v Banskej Štiavnici. Mišo s Vojtom sa rozhodli, že sa prekonajú a ku všetkým tým veciam si pribalili ešte aj harmoniku ?.
Naša povestná „Anča“ bola už zase raz na prasknutie, ale však dobrých vĺčat a včielok sa všade veľa zmestí ?. Čakalo nás niekoľko prestupov, ktoré sme bez problémov zvládli. Vo Vrútkach sme mali na prestup asi 20 minút a tak Vojto vybalil harmoniku a zahrali sme sa hru sochy (keď Vojto hral, tak sme tancovali a keď hrať prestal, tak sme sa zmenili na sochy). Okolo nás sa s veľkým záujmom postavili nič nechápajúci cestujúci, ktorí si nás začali natáčať a fotiť. Našu zábavu ukončil prichádzajúci vlak. V Liptovskom Mikuláši sa k nášmu putovaniu pridal Krtek, Georgeo a Justin.
Po príchode do Važca sa zvádzal menší boj o posteľ, ale nakoniec bol každý spokojný. Po spoločnej večeri sa k nám pridali aj ďalšie vĺčatá a včielky z Veľkého Zálužia. A mohli sme sa pustiť do hľadania zlodeja.
Inšpektor a detektív rozdelili deti do skupín. Každá skupina si zo získaných papierov poskladala podozrivého. Deti dostali od inšpektora a detektíva úlohu, aby zadržaných podozrivých vypočuli a získali čo najviac informácií. Na deti čakalo 5 podozrivých: kuchárka, lord, chyžná, stráž a komorník. Podozriví boli prešibaní a deťom tak pomotali hlavy, že deti ani po vypočúvaní nevedeli prísť na to, kto je skutočný zlodej. A tak sa radšej vybrali spať, aby mali dosť síl na získavanie ďalších dôkazov.
Skoro ráno už väčšina deti behala po chate a tí, ktorí nestihli vstať, zobudil Vojto hrou na harmoniku. Deti prekvapil pohľad na zasnežené Vysoké Tatry. Rozcvičkou sme si rozhýbali všetky svaly a Krto s Mišom nám zatiaľ pripravili chutné raňajky.
Keďže deti potrebovali získať viac dôkazov, tak ich čakalo 8 stanovíšť. Na každom stanovišti deti získali kľúč, ktorým si odomkli zámku a dostali sa k indícii. Úlohy preverili deti po fyzickej aj vedomostnej stránke a overili si ich spoluprácu. Po získaní indícii sa deti stretli s detektívom a inšpektorom. Spoločne sa dopátrali k zlodejovi, ktorým bol podľa všetkých indícií lord. Lord však vedel, že sa blíži jeho uväznenie a rýchlo zobral nohy na plecia.
Vynikajúcim obedom sme si doplnili energiu. Po chvíľke oddychu sme dostali od inšpektora a detektíva informáciu, kde sa lord nachádzala. Lord sa po Važci pohyboval veľmi neopatrne a zanechával za sebou stopy, ktoré nás priviedli až do jeho úkrytu na výhliadke. Tam nás ale čakalo nepríjemné prekvapenie. Zistili sme, že lord nebol sám a mal aj pomocníkov. Každého z nich sme museli premôcť a diamanty mu zobrať. Zlodeji boli prešibaní. Diamanty si medzi sebou schovávali a vymieňali. Bolo naozaj ťažké všetky ich získať, ale nakoniec sa nám to podarilo a lorda sme chytili a zatkli. Diamanty sme dali Pančelke, ktorá ich odložila na bezpečné miesto a pri najbližšom stretnutí ich odovzdáme kráľovskej rodine.
Po náročnom boji sme prišli na chatu, kde sme si po chvíľke oddychu išli opekať. Georgeo, Krto a Justin pripravili ohnisko a Mišo zase špekačky a chlebík. Vojto nám večer zahral na harmonike, občas ho vystriedal Mišo. Po opekačke sme si ešte zahrali žmurkanú a naháňačku. Niektorí zostali pri ohni a užívali si pokojný večer. Keďže mal Filip narodeniny, tak mu Ešus pripravil vynikajúcu smotanovo-piškótovú tortu a spoločne sme mu zaspievali.
Nakoniec nás všetkých premohla únava a ani nevieme ako a ocitli sme sa v ríši snov.
Nedeľné ráno bolo tiché
a väčšine sa nechcelo vstať na budíček od Mira Jaroša. No Pančelka bola
s reprákom v rukách taká neodbitná, že nakoniec vstal aj ten najväčší
spachtoš. Po raňajkách sme spoločne išli na svätú omšu.
Na odchod sme mali kopec času a zlodeji už boli chytení. A tak sme
nedeľu ešte využili na návštevu Važeckej jaskyne. Jaskyňa sa nám všetkým veľmi
páčila, z kvapľov sme videli vytvorených veľa rôznych zvieratiek
a tiež jaskynného medveďa, ktorý v jaskyni kedysi žil.
Náš pobyt sme ukončili obedom, pobalili sme sa a doslova sme utekali na vlak, ktorý sme len tak tak stihli. Cesta domov sme hrali karty a človeče a aj preto nám cesta ubehla rýchlo.
Bol to krásny víkend, plný zážitkov a už teraz sa tešíme na stretnutie s kráľovskou rodinou.
(Pančelka, Elentári)
