8-10.3.2019
Patrola VSPAN Ak by náhodou niekto nevedel čo to tá skratka VSPAN znamená, tak na začiatok malá vysvetlivka: v našej reči to znamená Patrola vzájomných stykov porozumení a naďalej.
Keď už vieme čo to znamená, tak môžeme prejsť k tomu ako táto akcia prebiehala. Všetko to začalo dňa 8.3.2019 na vlakovej stanici u nás v Banskej Štiavnici kde sme sa o 13:45 stretli. Po príchode všetkých očakávaných členov začalo zahájenie, ktoré bolo veľmi krátke kvôli vlaku, ktorý už na nás čakal. Po zakúpení vlakových lístkov nám Mlock rozdal úlohy, ktoré sme počas cesty mali plniť (samozrejme že sme ich všetci plnili). Po vystúpení z vlaku v Hronskej Dúbrave sme zistili že náš vlak bude meškať 15 minút, takže sme mali presne 0 minút na prestup vo Zvolene, čo sme samozrejme stihli.
Vlakom zo Zvolena sme ďalej putovali do Šurian a z tadiaľ po 40 minútovom čakaní na vlakovej stanici z rôznymi ľuďmi sa k nám pripojil ďalší člen, Kosťo. Takto sme spolu cestovali až do Nitry, kde sa k nám pridal Georgeo. To bola naša konečná, ale ešte stále sme mali cestu pred sebou. Ponad mosty, cez mnoho prechodov a ešte viac semaforov sme sa dostali do Mlockovho bytu, kde sme sa ešte v ten večer zahrali na kosačku, práčku, rádio a mnoho ďalších strojov (no dobre, zase až tak veľa ich nebolo, trocha preháňam), no nesmeli chýbať ani spoločenské hry. Po veľmi kvalitnom spánku nás budili hity od Mira Jaroša. Aby sme mali veľké svaly tak sme museli aj niečo zjesť. Brušká sme si naplnili šiestimi párkami s trochou kečupu a dvoma rožkami.
Po raňajkách (na druhý deň) sme sa vydali do miestneho obchodu Kaufland, kde sme si zahrali hru medzi dvoma tímami – chalanmi a dievčencami. Každý tím mal troch členov. Chlapčenský sa skladal z Mlocka, Georgea a mňa, dievčenský zasa z Pančelky, Gibi a Sisi. Celá pointa tejto hry spočívala v tom, že sme si zobrali vozíky, stopli 5 minút a nenápadne do nich nahádzali čo najviac vecí. Následne sme si naše nákupy vymenili a našou úlohou bolo za čo najkratší čas tovar vrátiť na svoje miesto. Po niekoľko hodinovom blúdení, obom tímom ostala jedna vec, takže prišlo do tuhého a začalo to byť napínavé. Medzitým ako som sa stratil v tom obrovskom obchode, Georgeo a Mlock už vrátili poslednú vec a dievčatá stále hladali. Bol to veľmi tvrdý boj a dievčatá boli veľmi ťažkým súperom.
Touto hrou sme dokázali že obchod je našim revírom a nenecháme sa odradiť ani medzi ženským oddelením. Po tomto akože nákupe prišiel čas aj na ozajstný nákup, ktorý už nebol síce tak zábavný, ale záver bol omnoho lepší. S časovým sklzom sme sa vrátili na byt a dievčatá nám dali za úlohu navariť obed v podobe kuracieho soté. Prišli sme na to že základ varenia je dobrá hudba a traja chalani. Potom to už ide samé. Obed nám vyšiel nad naše očakávania.
Po obede sme navštívili PanIQRoom. Nejdem vám hovoriť o čom to bolo, ak sa tam náhodou chystáte. Z tadiaľ sme autobusom prešli do centra Nitry a navštívili sme miestnu čajovňu. S pomocou príjemnej a peknej čašníčky sme si vybrali čaje a niektorí aj jedlo (jedna rada: nikdy si nevyberajte čaj podľa toho, ako vonia a už vôbec ak vonia ako Hubba bubba žuvačka).
Z čajovne sme išli znova na byt, dojedli kuracie soté, naučili hrať ďalšiu stolnú hru a zjedli zopár čokolád, ktoré nám priniesla Monika (čokolád nebolo zopár, len sme ich zopár zjedli).
Po náročnom dni sme si išli ľahnúť a ráno o 6:00 sme sa prebúdzali do opršaného dňa. Ďakujeme Monike, ktorá nás bola odviesť na autobusovú stanicu.
Po dlhej ceste autobusom sme konečne dorazili do Banskej Štiavnice, kde sme spoločne išli do Farského kostola. Po omši sa naše cesty rozišli a všetci hajde domov.
Ďakujeme za krásne prežitú akciu.
(Boško, Permoníci)
