28.6-10.7.2019
Každý tábor je niečím výnimočný. Tento bol však výnimočnejší ako tie ostatné. Na tábore boli iba chlapci, ani jedno dievča. Nespali sme v teepee ani v stanoch, ale v prístreškoch, ktoré sme si sami postavili. Nevarili sme v poľnej kuchyni, no na šporhelte a petríku v kuchyni, ktorú sme si vybudovali. Nejedli sme v hangári, ale v jedálni pod celtamy starých teepee. A najvýnimočnejšie bolo to, že sme si robili pizzu na dreve v piecke, ktorú sme si postavili.
Tábor začal v Banskoštiavnickej klubovni večer 28.6.2019. Všetci sme sa stretli po sv. omši a dohodli sme sa aké stavby chceme stavať a aké pravidlá budeme na tábore dodržiavať. Jedno z pravidiel bolo, že budeme vstávať každý deň o 6:00 a po obede budeme mať jednu hodinu ticha a oddychu. Tiež sme sa dohodli, že prepady sa budú hrať na vzdanie a vlajka bude zavesená na klinčeku vo výške jeden meter. To znamená, že podmienky sme si sťažili a uľahčili ich prepadlíkom.
V sobotu o 9:00 sme začali putovať. Cez Klinger na Hornú roveň a Richňavu. Kosťo poznal skratku a tak sme niekoľko kilometrov blúdili. Z Richňavy už len po asfalte až na Dekýš. Tam nás už čakal Mišo a jeho starká s pohostením v podobe zmrzliny a neviem čoho všetkého. Pobudli sme tam asi 2 hodiny a aj keď sme mali v nohách asi 16 km pokračovali sme ďalších 7 kilometrov až na táborisko v Jabloňovciach. Tam sme akurát tak rozložili oheň. Najedli sa a išli spať.
Nedeľa bola veľkolepá. Mali sme nutelové raňajky a po omši v dedine sme robili polievku a palacinky s nutelou, šľahačkou a ovocím. Poobede snaha o hodinové ticho nevyšla a po nej sme sa pustili do stavania najpotrebnejšieho. Chladničky, zásobovák, zdravoťák, most… Večer sme si pri posedení pri ohni zhodnotili deň a dumali nad Inkyho zamysleniami o skautingu. Celý tábor sme po večeroch, ale aj počas dňa dumali o tom, čo je skauting, prečo sme skauti, prečo robíme skauting tak ako ho robíme a čo tým všetkým vlastne BP myslel.
V Pondelok sme pokračovali v stavbách. Stále sme nemali kde spať, no rozhodli sme sa pre budovanie jedálne, kuchyne a piecky na pizzu. V utorok sme všetky tieto stavby dokončili a vlastne sme už len čakali kým vyschne pec na pizzu aby sme mohli začať piecť. V ten deň sme konečne začali stavať aj prístrešky. Tie sme dokončili až v stredu a tak sme naše táborové ubytovanie kolaudovali až po 5 dňoch táborenia. V prvom prístrešku bývali družiny Hadíci a Norsky draci. Ten bol výnimočný svojou dvojposchodovou konštrukciou, dokonalou strechou a výzorom podobným naším spoluobčanom. V druhom bývali družiny Zlatokopy a Pumy, ktorých jednoduchá konštrukcia a plocha na spanie vystlaná senom lákala nejedného spáča. Špecifický bol aj v tom, že nápor prvého dažďa prístrešok nezvládol. Tretí prístrešok stavali Záleáci a Dikobrazi. Ich prístrešok vynikal svojou vysokou odolnosťou voči dažďu, drenážnym systémom a podlahou v miernom náklone. Vraj preto, aby sa im lepšie vybiehalo na prepady. Posledný prístrešok stavali Permoníci a Škorpíci. Ten vynikal svojou veľkou obytnou plochou, no pri prvom daždi boli nútení sa vysťahovať. Každý prístrešok mal podlahu vo výške minimálne pol metra, preto sa vysťahovali rovno pod podlahu, kam sa už dážď nedostal.
Vo štvrtok sme pokračovali v ďalších stavbách akými bola aj sauna. Tú sme potom využívali každý deň až dokonca tábora. V piatok bolo Cyrila a Metoda, preto sme išli na omšu do Pečeníc a odtiaľ na Bátoveckú priehradu. Voda bola špinavá, no aj tak sme sa okúpali.
Potom až do nedele sme pracovali na žhavení kameňov, prípravou jedla, robením pizze a zamýšľaním sa nad Inkyho dumkami. V pondelok už prišlo nákladné auto a my sme mali tri dni na postavenie celého tábora pre dievčatá a vĺčatá. Robota nám išla od ruky a tábor sme postavili na čas. Samozrejme jedáleň už stavali dievčatá, resp. Samko s Mlockom na ich tábore.
Tento tábor bol iný. Taký viac chalanský. Skrátka iný.
Dúfam že takých bude ešte veľa.
(Kosťo, Zlatokopi)
