21-24.3.2019
Duchovná obnova? Skautská? V Ríme? S Cyrilom Vasiľom? Na to sa predsa nedá povedať nie! Tak sme teda ja a Mlock povedali áno, zbalili sme ruksak (Mlock sa prekonal a zmestil sa do kufra :D) a vydali sa na letisko do Viedne.
Štvrtok
Mlock sa už v Bratislave pridal k skautom FSE (Federácia skautov Európy), a ja som cestovala z Prahy. Cestou som čítala knihu A přesto říci životu ano od Viktora Frankla a Mlock zas čítal Benediktovu voľbu od Roda Drehera. Obe veľmi odporúčame. Ale vráťme sa späť. Na letisku sme zistili, že nás je 32, a že jediný koho poznáme sme my dvaja navzájom, čo sa samozrejme postupom času zmenilo a našli sme si nových kamošov, najmä Maja, s ktorým mal Mlock tú česť byť na izbe. Pre FSE to bola už druhá duchovná obnova s vladykom (označenie pre gréckokatolíckeho či pravoslávneho biskupa) Cyrilom Vasiľom. Minulý rok s ním putovali po stopách sv. Cyrila a Metoda v macedónskom meste Ochrid, a tento rok sme sa spolu s nimi vydali do Ríma opäť po stopách týchto slovanských vierozvestcov. Pre Mlocka to bola prvá návšteva toho večného mesta, a pre mňa to zas bolo prvý krát čo som letela. A mne sa to teda vôbec nepáčilo :D, ešteže ten Rím stál za to, lebo lietanie určite nie.
Po úspešnom pristáti si Mlock vyzdvihol svoj kufor, za ktorý vôbec nemusel platiť 25eur, pretože sa mu nerátal ako príručná batožina. Z letiska sme sa všetci spolu, bez toho aby sme sa od seba oddelili či stratili, vybrali autobusom do centra mesta. Tam nás už čakal Cyril Vasiľ a šli sme sa ubytovať. Ja s Mlockom sme bývali v českom centre pre pútnikov Velehrad. Po spoločnej večeri sme mali krátke informačné stretnutie s Cyrilom, od ktorého sme okrem iného zistili, že Vatikán je najmilitantnejší štát s najnižšou pôrodnosťou a rozvodovosťou. Vzájomne sme sa predstavili a ja som (ne)chtiac Mlocka pričlenila nie len k 45. zboru, ale aj presťahovala do Veľkého Zálužia :D. Vitaj u nás. To bolo na prvý deň, ktorý sme väčšinou strávili na ceste a vo vzduchu, už všetko.
Piatok
Po výdatných raňajkách sme sa vybrali do budovy Kongregácie pre Východné cirkvi pred námestím sv. Petra vo Vatikáne, ktorej sekretárom je práve Cyril Vasiľ. Tam sme mali prvú z našich piatich meditácii, v ktorej sme postupne rozoberali podnetné myšlienky z radostného ruženca, ktoré boli prepojené s našim putovaním po stopách sv. Cyrila a Metoda. Ďalej sme sa spoločne metrom presunuli k jednej zo štyroch hlavných bazilík mesta Rím, a to k sv. Pavlovi za hradbami. Táto päť loďová bazilika je zaujímavá nie len tým, že po požiari v roku 1823 bola vybudovaná v jej pôvodnej podobe, ale aj tým, že vo vlysovom páse nad stĺpmi sa nachádzajú portréty všetkých pápežov.
Po prehliadke tejto veľkolepej krásy sme sa s Mlockom vrátili späť do centra a postupne letom-svetom prešli významné turistické pamiatky akými sú Španielske schody, Fontana di Trevi, Pantheon či Anjelský hrad. O každej by sa dalo veľa napísať, dlho pri nej pobudnúť a len žasnúť, ale jednak na to nebolo dostatok času, a primárne sme boli na duchovných cvičeniach a nie turistickom výlete. Ešte sme sa ale stihli zasmiať na piktograme zobrazujúcom zákaz ležania v Pantheone, ktoré sme v prvej chvíli nechápali, ale potom sa ukázalo, že je tam celkom oprávnene, pretože nájsť niekoho v takej polohe je v celku bežné. Nákup mrkvy a potom hor sa spoločne k Lateránkej bazilike, ktorú založil v roku 313 cisár Konštantín Veľký a ktorá až do 14. storočia slúžila ako sídlo pápežov.
Tiež sme si s duchovným úmyslom po kľačiačky vyšli Sväté schody, po ktorých mal podľa tradície kráčať Ježiš k Pilátovi pred ukrižovaním. Čo sme však s Mlockom nečakali bol fakt, že sv. Veronika (zobrazovaná počas krížovej cesty) v skutočnosti neexistovala, ale jej meno a postava vznikla len na základe tradície a znamená grécky Vera icon – opravdivý obraz. Čo sa človek nedozvie :D. Po tomto zážitku sme sa presunuli do kaplnky v Kongregácii, kde sa slúžila liturgia vopred posvätených darov. Po nej sme sa urýchlene presunuli na večeru, na ktorú sme znova meškali, a tak sme boli upozornení, aby sa to už neopakovalo. Na záver dňa ešte zamyslenie a dobrú noc. Okrem toho nás s Mlockom počas celého dňa bavilo porovnávať si vzájomne počet urobených krokov a spálených kalórii. Bilancia dňa pre Mlocka: 29 513 krokov a 3 301 kcal. Bilancia dňa pre mňa: 29 437 krokov a 1 567 kcal. Mlock ale podvádzal, lebo za 8 krokov mu to ukázalo hneď 400 kcal, takže to by z neho na konci dňa nezostalo už nič.
Sobota
Dnešný deň patril najviac Cyrilovi a Metodovi, pretože hneď doobeda sme mali sv. omšu v ich kaplnke v bazilike sv. Klementa, v ktorom je sv. Cyril pochovaný, a do ktorého počas návštevy Ríma preniesli solúnski bratia ostatky tohto svätca (sv. Klementa). Navštívili sme aj katakomby pod kostolom, kde sme sa pomodlili akatist (nesedavý hymnus, ďakovná a oslavná bohoslužba vo Východnej cirkvi) a prezreli si tieto ešte antické priestory. Ďalej sme sa presunuli do kostola sv. Praxydy, v ktorom mali svätí bratia počas ich pobytu v Ríme prebývať. Hneď vedľa sa nachádza ďalšia z hlavných bazilík, a to Santa Maria Maggiore (Panna Mária Snežná), v ktorej sú uložené relikvie Ježiškových jasličiek. Počas obednej prestávky sme s Mlockom prebádali okolie Kolosea, Forum Romani, pomník Viktora Emanuela II., nejaké kostolíky, krútili hlavou nad dopravou a motorkami v meste a zanietene debatovali o histórii.
A poobede prišiel pre mnohých najsilnejší zážitok celého víkendu. Vďaka Cyrilovi Vasiľovi sme mali možnosť dostať sa do pápežskej kaplnky vnútri Vatikánu, do Redemptoris Mater, ktorá bola postavená v roku 1987 pre pápeža Jána Pavla II. Po stenách boli prekrásne mozaiky, ktoré už na prvý pohľad zaujali naše bežné oko, ale silný rozmer tomu dodal učený Cyrilov výklad o celej symbolike jednotlivých postáv, znakov, obrysov, farieb či zvierat. Pre mňa osobne to bol najkrajší moment a priestor, ktorý umocnilo ešte to, že sme v ňom strávili dostatok času aj počas našej tichej meditácii nad ďalším tajomstvom radostného ruženca. Následne sme si prezreli baziliku sv. Petra, čím sme dovŕšili naše putovanie po všetkých štyroch hlavných bazilikách. Čakala nás už len večera a posledné zamyslenie s Cyrilom. Bilancia dňa pre Mlocka: 28 443 krokov a 3 297 kcal. Bilancia dňa pre mňa: 30 555 krokov a 1 626 kcal. Na kcal Mlock vyhral :D.
Nedeľa
Náš posledný deň sme samozrejme začali opäť výdatnými raňajkami, zbalením sa (ruksak/kufor) a presunom do kostola sv. Andreja, kde sme mali bohoslužbu východného obradu sv. Bazila Veľkého. Kauza víkendu – 1,5 eura, ktoré Majovi nejakí ľudia nezaplatili za kúpu lístka na metro, sa našťastie podarilo po tejto bohoslužbe úspešne vyriešiť. Spoločný obed predchádzal našej ceste na letisko, kde sme si počkali vo veselej nálade na odlet nášho lietadla (Mlock mal na starosti strážiť kufre, ale toto riziko by som pri ňom ja nepodstúpila). Po rýchlom prílete do Viedne Mlock pomaly zázračne stihol autobus o siedmej do Bratislavy, takže sa do Nitry dostal celkom skoro. Ja som sa ešte načakala a 2:30 prišla konečne do Prahy. Bilancia dňa pre Mlocka: 11 666 krokov a 2 637 kcal. Bilancia dňa pre mňa: 11 941 krokov a 635 kcal. Mlock je v kcal neporaziteľný!
Musím povedať, že Rím ma nikdy neomrzí. Bola to moja tretia návšteva tohto mesta, ale zakaždým vo mne zanechá silnú stopu a chuť sa doň znova vrátiť a prebádať jeho ďalšie zákutia. A tak tomu bolo aj tentokrát. Duchovný sprievod, múdre slová, jemný žart, ľudský prístup a pokorná povaha Cyrila Vasiľa povzniesla našu duchovnú obnovu na neopísateľný stupeň, ktorý keď človek nezažije, len ťažko pochopí slovám, ktoré ho opisujú. Mlockova spoločnosť tiež posunula zážitok z Ríma na iný level :D, ani chvíľu som sa nenudila, nemala som núdzu o vtipné momenty (nie len kufor), podnetné rozhovory o skautingu, duchovne, histórii a mnohom ďalšom. Som vďačná, že som mala možnosť stráviť tých pár dní s ľuďmi s FSE, načerpať inšpiráciu aj od nich, porozprávať sa s nimi a zdieľať svoje skúsenosti. Z mňa 11/10!
(Mária, Čučoriedky)
